História nášho zboru...

Z rôznych písomne zaznamenaných prameňov sa dozvedáme, že už začiatkom 16. storočia (Bardejov) a najmä v polovici 16. storočia sa dostali reformačné myšlienky aj do Raslavíc. Rímskokatolícky farár z Uhorských Raslavíc, Gergely, prijal a podpísal v r. 1564 tzv. Confessio Pentapolitana - vyznanie piatich východoslovenských miest, zostavené rektorom chýrnej evanjelickej bardejovskej školy Leonardom Stöckelom. Bol to bardejovský rodák, ktorý študoval v kolíske reformácie v Nemecku vo Wittenbergu a dobre sa poznal s Martinom Lutherom a Filipom Melanchtonom. Toto vyznanie už v r. 1549 potvrdil cisár Ferdinand I. a zaručil ním pre 5 východoslovenských miest (Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov, Levoča) náboženskú slobodu. Spomínaný farár Gergely bol farárom pre Uhorské Raslavice, Slovenské Raslavice, Abrahámovce a Lopúchov. Bol to teda on, ktorý evanjelickým spôsobom vysvätil kostoly v Uhorských i Slovenských Raslaviciach, Abrahámovciach a Lopúchove. Stúpencami reformačných myšlienok spolu s farárom Gergelym sa stali aj všetky zemianske rodiny v Raslaviciach - Raslaviciovci a Fejerváryovci a s nimi všetky im patriace usadlosti, teda aj Lopúchov. História zaznamenáva, že pri vysvätení kostola v Lopúchove bolo vyše 100 veriacich. Kostol bol drevený. Oltárny obraz predstavoval sv. Františka z Assisi v mníšskom rúchu. Gergely nechal v kostoloch všetky sväté obrazy.
Lopúchov hneď po vysvätení kostola začal pomýšľať stať sa matkocirkvou. Podľa profesora a historika Aladára Horňanského bol vraj už pre Lopúchov vysvätený vo Wittenbergu za kňaza kukovský rodák Michal Pepich. Tohto kňaza však Turci chytili pred bránou Felku (Veľká pri Poprade?) a zabili. Takto potom bol Lopúchov aj naďalej až do r. 1734 evanjelickou fóliou Raslavíc.

Šírenie reformácie a jej diela v hornom Uhorsku zastavila krutá protireformácia. Prišla aj do Šariša, prišla aj do Raslavíc. Raslavický zeman Žigmund Raslavici ktorý proti vôli ostatných Raslaviciovcov a Fejerváryovcov prestúpil do rímskokatolíckej cirkvi, keď si za manželku vzal tuhú katolíčku. Iste na jej podnet využil čas, keď ostatní zemani odišli na vinobranie, a pomocou drábov, privezeného rímskokatolíckeho farára a mníchov odobral evanjelikom obidva kostoly v Raslaviciach aj kostol v Abrahámovciach. Evanjelického farára Samuela Bodoroviniho vyhnal z fary. Ten sa uchýlil do Lopúchova a tu za pomoci zemianskych rodín Bálinta, Alexandra a tiež rodiny Fejerváryovcov založil v roku 1734 samostatný cirkevný zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
O živote tohto cirkevného zboru svedčia viaceré materiály, ale najmä zápisnice i matriky písané po maďarsky, nemecky, slovensky i šarišsky. V týchto materiáloch okrem zemanov Raslaviciovcov a Fejerváryovcov sa spomína aj zemianska rodina Bánó z Kukovej. Táto rodina darovala Lopúchovu dubové drevo na stavbu fary, komory a stodoly.
V roku 1743 je kňazom a zároveň učiteľom 37-ročný kňaz. Podľa zápisov z kanonickej vizitácie je na oltári vyrytý rok 1728. Fary nebolo, ale Adam Fejerváry na svojom pozemku postavil malý domček pre kňaza. Kňaza platili Pulszkyovci.

Okolo roku 1745 sa Lopúchov pustil do stavby dreveného kostola, ktorý bol po- stavený za výdatnej podpory Adama Fejerváryho. V roku 1754 ho chcel odobrať raslavický farár. Lopúchovski evanjelici, ktorí boli na to upozornení, sa ozbrojili kyjmi, vidlami, cepmi a kamením, postavili sa pred chrám na odpor a blížiaceho sa farára, ktorý sa zdráhal aj s pandúrmi ustúpiť, hodili aj s monštranciou do potoka a jeho sprievod rozohnali. Za tento čin boli postavení pred stoličný súd. Mali však dobrého obhajcu vo Františkovi Raslavicim, takže sa nikomu nič nestalo. Drevený kostol postupom času začal chátrať a nakláňať sa na jednu stranu, čo prinútilo ľudí k stavbe nového kostola z kameňa (kameň je spájaný len hlinou). Stalo sa tak roku 1793 a 12. októbra 1794 kostol už aj posvätil superintendent Samuel Nicolay. Patrónmi a podporovateľmi cirkevného zboru v tom čase boli: Zuzana Raslavici, Alžbeta Tahyová - vdova po Františkovi Raslavicim - a Alexander Smrečáni. O rok neskôr, v r. 1795, bola ku kostolu pristavaná zvonica. Avšak tam, kde bol zvon, bola veža len z dosák. Až v roku 1802, keď bol na vežu daný aj druhý zvon, bola urobená celá veža z kameňa. Sakristia bola pristavaná v r. 1859, keď kostol bol už tretíkrát pokrytý šindľom. Tento kamenný kostol bol v roku 1885 opravovaný a 16. októbra toho roku, pri príležitosti pamiatky posvätenia chrámu, posvätený seniorom Adolfom Urbanom. O sto rokov po postavení kostola, 17. septembra 1893, bola posviacka nového oltára, miniatúry oltára z Bardejova. Umelecké dielo vyšlo z ruky zdatného akademického rezbára z Bardejova Mórica Holznera. S kazateľňou stál 40 zlatých. Obraz na oltári predstavoval "topiace ho sa Petra ". V rokoch 1947 - 1948 boli drevený oltár i kazateľňa prerobené na dnešnú podobu. V roku 1802 zemepání kňazovi a učiteľovi darovali 16 siah lesa.
V r. 1812 zakúpili do kostola 8-registrový organ. V roku 1906 si cirkev zadovážila nový organ od Alexandra Országha z Pešti. Organ bol opravovaný v rokoch 1925, 1948, 1976, 1992, 2010.

 /spracoval ThMgr. Ján Jágerský/

Farári, ktorí pôsobili v ev. a. v. cirkvi v Lopúchove:
Samuel Bodorovínyi - zakladateľ cirkevného zboru - 1734
Martin Závodszky - 1734-1737
Ján Stephanidesz - 1737- 1741
Juraj Topolcsányi - 1744-1747
Andrej Greskovics - 1747- 1760
Andrej Schulek - 1760-1770
Ján Prúnyi - 1770-1784
Ján Lehotay - 1784-1819
Juraj Szekcsik - 1820 - 1831
Juraj Šándor - 1832 - 1858
Adolf Urban - 1859 - 1864
Ľudovít Mastiš - 1865 - 1867
Emil Droppa - 1868- 1884
Ján Zeman - 1885 - 1895
Aladár Halmi - 1895-1931
Alexander Tinschmidt - 1931-1944
Ľudoví Križka, administrátor 4 mesiace - 1944-1945
Július Dzúrik, farár kukovský, administrátor - 1945-1946
Ferdinand Kubek - 1946-1949
Ondrej Hruška, farár marhaňský, administrátor - 1949-1950
Michal Doliak - 1950-1961
Pavla Klementa - 1961-1976Ján Štrauch, farár giraltovský, administrátor - 1976-1977
Štefan Mikuš - 1977-1986
Ján Jágerský - 1986-2000
Jaroslav Matys, farár marhaňský, administrátor 8 mesiacov - 2000
Erika Kaňuchová - 2000 - súčasnosť